Dušičkový týždeň ponúka príležitosť zmeniť zaužívaný stereotyp stretka a zobrať birmovancov mimo priestorov fary. Je to zároveň vhodný čas pozvať ich do náročnej a v ich veku nie príliš pútavej témy večného života a k zamysleniu sa nad otázkou čo bude po smrti.
Téma
Pre navodenie témy môžeme začať jednoduchou otázkou či už niekto bol tento týždeň na cintoríne, prípadne či pôjde a či má príbuzného odpočívajúceho na miestnom cintoríne. Väčšina sa k tejto otázke bude vedieť vyjadriť a otvorí sa priestor pre druhú podstatnejšiu otázku:
Prečo vlastne chodíme na cintorin?
Spoločne sa môžeme dopracovať k odpovediam:
- Aby sme si uctili našich predkov.
- Aby sme si spomenuli na časy strávené s nimi a zamysleli sa nad ich príkladom života.
- Aby sme sa mohli pomodliť za duše nachádzajúce sa ešte v očistci.
Tému môžeme rozviť ďaľšou otázkou:
Čo sa deje s dušou človeka po smrti?
Je možné, že z tejto otázky vznikne dlhšia diskusia. Cieľ je dopracovať sa k trom miestam kde sa naša duša môže nachádzať: peklo, očistec, nebo. Touto otázkou ukončíme „diskusnú“ časť stretka a začneme s presunom na cintorín. Po ceste nás však čakajú tri zastavenia.
Materiál na čítanie k zastaveniam nájdete tu.
1. zastavenie – Peklo
Po prejdení prvej tretiny cesty sa zastavíme a animátor sa opýta stretka, čo o tomto bezútešnom mieste vieme. Následne prečíta vybraný príbeh popisujúci toto miesto. Pre naše stretko sme vybrali podobenstvo o Boháčovi a Lazárovi. Sú však aj iné zdroje, napríklad sv. Faustína a jej vízia pekla zapísana v Denníčku.
Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.
I zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“
No Abrahám povedal: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“
Tu povedal: „Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.“
Abrahám mu odpovedal: „Majú Mojžiša a Prorokov nech ich počúvajú.“ Ale on vravel: „Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.“
Odpovedal mu. Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“
Lk 16, 19-31
2. zastavenie – Očistec
Priblížime sa o kúsok k cieľu a pokračujeme ďalším príbehom tentokrát o očistci. Aj teraz sa môžeme birmovancov spýtať čo o tomto mieste vieme, resp. ako vieme, že vôbec existuje? Odpoveďou môže byť sv. písmo a svedectvá svätých.
Maria Simma, mystička 20. storočia opísala očistec takto:
Je to geniálny vynález Boha. Predstavme si: jedného dňa sa dvere otvoria a objaví sa v nich bytosť neopísateľne krásna … Tak krásna, akú ste ešte v živote nikdy na zemi nevideli. Ste očarení touto bytosťou, vyžarujúcou krásu o to viac, že táto bytosť vám naznačuje, že je do vás bláznivo zamilovaná. Predtým ste si nevedeli ani predstaviť, že by vás mohol niekto tak milovať. Vycítite tiež, že má veľkú túžbu pritiahnuť vás k sebe, objať vás a oheň lásky, ktorý už vo vašom srdci horí vás poháňa, aby ste sa vrhli do jej náručia … V tom momente si uvedomíte, že ste sa už celé mesiace neumývali a že odporne smrdíte, že vám tečie z nosa, vaše vlasy sú mastné a zlepené, na šatách máte veľmi veľké škvrny a pod. … Uvedomujete si, že sa v takom stave nemôžete predstaviť, že sa najprv musíte ísť umyť, osprchovať a až potom znovu prísť a predstúpiť pred túto bytosť.
Avšak láska, ktorá sa zrodila vo vašom srdci je tak silná, že tento odklad na neskôr, spôsobený tým, že sa idete osprchovať, je úplne neznesiteľný! Bolesť z neprítomnosti, hoci iba dočasnej, trvajúcej iba niekoľko minút, je hroznou spáleninou v srdci a závisí od intenzity prejavovanej lásky. Je to oneskorenie spôsobené vašou nečistotou, akoby „čakacia doba“ pred Božím objatím – popálenina Lásky, ktorá vám spôsobuje hrozné utrpenie, je to akoby nostalgia po Láske. A presne táto nostalgia nás očisťuje z toho, čo je ešte v nás nečisté. Je to miesto túžby, šialenej túžby po Bohu, po tom Bohu, ktorého už duša pozná, lebo ho videla, ale s ktorým ešte nie je zjednotená. Je to ako veľká kríza, spôsobená nedostatkom Božej prítomnosti.
A predsa by sa žiadna duša nechcela vrátiť späť na zem, pretože má poznanie, ktoré nás nekonečne presahuje, a nemohla by sa už nikdy vrátiť do temnoty zeme. Tu majú duše napriek hroznej bolesti istotu, že budú môcť navždy žiť s Bohom. Táto absolútna istota im spôsobuje to, že radosť je väčšia ako bolesť. Neexistuje na zemi nič, čo by v nich vyvolávalo túžbu znovu tam žiť, lebo na zemi si nie sme nikdy ničím istí. Zato tu je duša dokonale spojená so Svetlom Božím v Duchu Svätom.
Maria Simma
3. zastavenie – Nebo
Podobne ako pri predchádzajúcich zastaveniach sa pokúsime z birmovancov vytiahnuť čo o tomto mieste vieme. Nikto živý sa zatiaľ nenašiel, kto by mal skúsenosť s nebom a vedel by o tom porozprávať. Musí to však byť niečo pre nás ťažko čo i len predstaviteľné. Prečítame si ako opísal nebo sv. Pavol:
Ani ja, keď som prišiel k vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo
1 Kor 2, 1-9
vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vidieť nič iné,
iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený.
Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v
prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej
moci. Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť
kniežat tohoto veku, ktoré spejú k záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá
bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.
Nik z kniežat tohoto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali
Pána slávy.
Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca
nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“
Na cintoríne
Pred vstupom na cintorín birmovancov upozorníme aby sa stíšili. Zároveň im rozdáme sviečky, rozdelíme do dvojíc a zadáme úlohu. Misia pre každú dvojicu bude nájsť hrob, na ktorom nesvieti ani jedna sviečka. Birmovanci pri takom hrobe položia sviečku, ktorú dostali a pomodlia sa modlitbu „Odpočinutie večné daj mu/im Pane…“ (Túto modlitbu je dobré si s nimi ešte predtým prejsť).
Po splnení misie sa všetci stretneme pri hlavnom kríži cintorína a spoločne sa pomodlíme za našich zosnulých. Modlitba môže byť spoločná, ale i súkromná po tichu, v prípade, že bude okolo kríža zhromaždených veľa ľudí.
Po modlibe birmovancov prepustíme domov na slobodu 🙂
