Zlo, zlý duch

V prvej kapitole knihy Genezis čítame, ako Boh postupne tvorí svet. Každý deň Boh zakončuje tým, že je to dobré. V druhej kapitole, krátko po stvorení človeka, sa dozvedáme, že nie všetko je dobré. A od tretej kapitoly sa zlo stáva realitou v našich životoch.

Odkiaľ sa vlastne zlo vzalo a kto je to diabol, zlý duch, označovaný ako pokušiteľ či klamár? K správnej odpovedi sa budeme snažiť priblížiť na tomto stretku.

Téma

Prezentáciu nájdete tu.

Tému stretka uvedieme citátom Charlesa Baudelaira a opýtame sa birmovancov, ako vnímajú postavu zlého ducha oni. Viacerí spomenú hada v rajskej záhrade.

Postava diabla je v kultúre populárna, nájdeme ju napríklad v umení, hudbe, rozprávke a vo filmoch. Birmovancom vysvetľujeme, že toto zobrazenie je častokrát úplne mimo reality a postavu diabla prílišne zľahčuje, či prispôsobuje podľa potreby.

Cirkevná tradícia nám však hovorí, že postava diabla sa zrodila odmietnutím poslušnosti Bohu a zrieknutím sa Božieho plánu.

Treba však povedať, že veľa o tejto postave nevieme. Najviac nám môže povedať sväté písmo a fakt, že diabol odmietol Boha, ktorý je láska a vybral si inú cestu. Aká je to však cesta, ak nesmeruje k samotnej láske?

Otvorme sväté písmo

Zoberieme do ruky sväté písmo a otvoríme ho rovno na začiatku. Stvorenie sveta, všetko je dobré, niečo dokonca až veľmi dobré. Prichádza na scénu človek a krátko potom sa dozvedáme, že nie všetko je dobré.

„Nie je dobre byť človeku samému.“

Gn 2, 18

Pokračujeme ďalej a hneď v úvode tretej kapitoly upáda ľudstvo do hriechu a je vyhnané z raja. Tento moment prináša niekoľko zamyslení:

• Kde bol Adam? S hadom sa rozpráva iba Eva.
  (Veď nie je dobré byť človeku samému.)
• O jablku tu nie ani zmienka, čo je to potom za ovocie?
• Ako zmenil hriech Adama?

Nemenej zaujímavá je aj reakcia Boha:

„Pán, Boh, urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich.“

Gn 3, 21

Boh miluje človeka napriek tomu, že on uveril zlému a nezachoval jeho prikázania.

Takisto je tu na mieste otázka:

• Aký je následok dedičného hriechu?

Tu chcem vyzdvihnúť najmä odpoveď otca Františka (Padre), ktorý na túto otázku zareagoval počas jednej duchovnej obnovy nasledovne:

„Následok dedičného hriechu je ten, že ak chceš urobiť niečo dobré, resp. byť dobrým človekom, tak musíš usilovne pracovať a premáhať sa. Naopak, ak chceš urobiť niečo zlé, resp. byť zlým človekom, tak nemusíš robiť vôbec nič.“

Ak zlo (hriech) necháme voľne rásť, tak začne nadobúdať čoraz obludnejšie rozmery. Všetko to začala „obyčajná“ neposlušnosť. V ďalšej kapitole tu už však máme bratovraždu.

O pár riadkov ďalej sa zrazu dozvedáme, že žil aj istý Lamech, ktorý si vzal dve ženy a chváli sa, ako bude zabíjať druhých.

Zlo sa naďalej rozrastá, až sa dostaneme sem:

„Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi.“

Gn, 6, 6

Príde potopa a Noe, ktorý sa javí ako nová nádej. Zlo je tu však stále prítomné a znova sa prejaví v Gn 9, 21-25.

A takto by sme mohli pokračovať až do dnešných dní. Sväté písmo nám však samozrejme podáva aj množstvo dobrých príkladov, kedy naopak dobro poráža zlo a to dokonca ultimátne, v prípade Ježiša Krista.

Zastavíme sa pri postave Jóba.

„Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.“

Jb 1, 1

Tu príde za Bohom diabol, a povie mu, že ten Jób ho miluje iba preto, že sa má dobre a keby Boh stiahol nad ním svoju ochrannú ruku, tak aj ten dokonalý Jób, ho bude preklínať.

A teda diabol si musí pýtať povolenie od Boha? Správne, Boh je pánom nad všetkým a nič sa nestane bez jeho vedomia. Zároveň sme tu však svedkami, že zlo je tu použité ako skúška našej (Jóbovej) viery.

Tu nastane otázka, prečo toto Boh dopustí? Veď Jób neurobil nič zlé. V našich životoch sa tiež deje veľa zla a častokrát ho nevieme vysvetliť.

Čiastočnú odpoveď nám dá biskup Haľko na záver tejto témy. Na otázku, prečo nás Boh skúša, ma napadá citát zo Sirachovho syna:

„Prijmi všetko, čo ťa postihne, vydrž v bolesti a v svojej úbohosti buď trpezlivý. Lebo zlato a striebro sa v ohni vyskúša, vyvolení ľudia v peci poníženia.“

Sir 2, 1-13

Po Jóbovi prechádzame na Nový zákon, kde prichádza do cesty zlu samotný Ježiš a diabol samozrejme nemá šancu.

Na záver spomenieme poslednú knihu svätého písma, Zjavenie Jána, kde je vysvetlená spojitosť medzi číslom 666 a zlým duchom.

Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

Zjv 13,18

Prečo Boh dopustí zlo?

Názor biskupa Jozefa Haľka.

Ako sa môžem brániť proti zlu?

Najjednoduchšia odpoveď je žiť neustále v milosti posväcujúcej. Zároveň v ťažkostiach vždy žiadať o pomoc nášho Pána a samozrejme Pannu Máriu. Jej „Hľa služobnica pána“ je dokonalou odpoveďou na diablovo „Non serviam“ (Nebudem slúžiť).

A týmto sme túto náročnú tému ukončili.